Kázeň na hore VII – Mt 5,33-37

Aké sú charakteristiky Kristovho dialektu?
 
V dnešnom texte Písma nám Ježiš odhaľuje, ako sa máme rozprávať v Jeho kráľovstve. Hovorí, že spôsob vyjadrovania „Kráľovstva nebeského“ by nikdy nemal obsahovať prísažné vyhlásenia, ktoré by boli ešte podporené nejakým posvätným menom, miestom alebo vecou len kvôli tomu, aby nám ľudia viac verili, že naše slová sú hodnoverné.
Namiesto toho má byť jazyk neba charakterizovaný tým, že vždy budeme hovoriť to, čo myslíme a vždy to budeme myslieť vážne.
Ježiš povedal vo verši 37: „Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého.“ Inými slovami, nikdy neklamte; vždy hovorte pravdu.
 
Aplikačné otázky k textu:
1.       Spomeňte si na situáciu zo svojho života, keď ste niekomu povedali niečo, o čom ste vo svojom srdci vedeli, že nie je pravda. Povedzte iným, o čo išlo. Čo bolo základnou príčinou alebo motiváciou k tomu, aby ste sa rozhodli použiť presne tie slová? Ako ste sa cítili v tej chvíli? Aké to malo dôsledky? Čo by sa zmenilo, keby ste v tú chvíľu boli povedali pravdu?
2.       Keď počujete niekoho, ako vám hovorí: „Prisahám na…, že… atď“, vedie vás to k tomu, že mu dôverujete viac alebo menej?
3.       Spomeňte si na situáciu zo svojho života, keď ste niekomu nepovedali pravdu, pretože ste sa snažili byť k nemu/nej milosrdní alebo láskaví – aby sa necítil/a trápne alebo nemal/a z niečoho zlý pocit. Povedzte iným, o čo išlo. Aké boli dôsledky tohto vášho rozhodnutia? Porozprávajte sa vo svojej skupine o tom, či je skutočne milosrdné alebo láskavé, nepovedať niekomu z akéhokoľvek dôvodu pravdu?

Kázeň na hore VI. – Mt. 5,27-32

Ako nastavíme latku?

Ježiš pokračuje v popise toho, ako si Boh predstavuje, že budeme pristupovať k našim vzťahom. V tomto texte sa špecificky venuje postoju k osobám opačného pohlavia – mužov k ženám a žien k mužom a postoju k rozvodu. Jeho názor je znova veľmi radikálny. Ježiš posúva latku na úroveň, ktorú svet, v ktorom žijeme, nie je ochotný alebo schopný prijať. Ako sme na tom my?

Aplikačné otázky k textu:

1. Aká je úroveň čistoty mojich očí a rúk vo vzťahu k osobám opačného pohlavia? Ako mám nastavenú latku?

2. Ktoré situácie alebo prostredia sú pre mňa zdrojom pokušenia a kompromisov v tom, ako sa dívam na osoby opačného pohlavia alebo ako sa k nim správam?

3. Čo môžem spraviť, aby som sa posunul/a o krôčik bližšie k takému radikálnemu postoju, aký mal Ježiš?

 

Doplňujúce dokumenty na stiahnutie:

Štúdia o rozvode a opätovnom uzavretí manželstva z Bethlehem Baptist Church

Štúdia o rozvode a opätovnom uzavretí manželstva z Bethlehem Baptist Church – anglická verzia

Kázeň na hore V – Mt. 5,21-26

Hlavné myšlienky z kázne:

Ježiš otvára nový medzník histórie výrokom: „Počuli ste, že otcom bolo povedané… ale ja vám hovorím…“
  • toto nové sa však javí akoby ešte ťažšie než to predošlé, bez Božej pomoci sa to nedá naplniť
  • aj v otázke hnevu nám nezostáva nič iné ako prísť k Ježišovi Kristovi a v pokore svojho srdca vyznať: “Ja to bez teba nedokážem, Ježiš“
  • …načo sa on len pousmeje a zareaguje slovami: „Veď som vám hovoril, že bezo mňa nemôžete nič robiť.“
  • zákon trestá vonkajší dokonaný čin (nezabiješ, lebo prídeš pred súd).
  • Ježiš prehlasuje, že aj vnútorný postoj, ktorý môže viesť ku zlému činu, je závažným previnením (kto sa hnevá na brata, príde pred súd)
 Definícia hnevu:
  • Hnev je silná afektívna reakcia na prekážku, ktorá nám stojí v ceste pri dosahovaní nejakého cieľa. Je to emócia, ktorej zmyslom je jedinca pripraviť na útok
  • Je to emócia, ktorá nám zvyšuje prietok krvi, čo zvyšuje pohotovosť k práci veľkých svalov.
  • Vyplavuje sa adrenalín, čím sa zrýchľuje srdcová činnosť.
  • Veľký a neprimeraný hnev zaslepuje, nedokážeme triezvo posúdiť situáciu, reagujeme neprimeranou silou alebo svalovým napätím.
  • Primeraná miera hnevu naopak môže skoncentrovať rozptýlenú pozornosť na vymedzený okruh dôležitých vecí, napr. mobilizáciou vlastnej energie, lepšie sledovanie pohybu súpera, a pod.

Kedy je hnev hriechom?

Biblia pojednáva o dvoch typoch hnevu, ktoré sú hriešne:
1.      Nekontrolovaný hnev – prchkosť/zlosť Mesto zbúrané, bez hradieb, to je muž, čo sa neovláda.“  Prís 25, 28
2.      Hnev pre ktorý sme sa rozhodli – horkosť/zatvrdenie sa
  • zlosť vybuble v skutky hnevu (už nielen buchneš päsťou do steny ale kopneš aj do psa či mačky) alebo sa vykričíš
  • pomaly sa v tebe začne usádzať zlomyseľnosť a horkosť – a teda túžba priať niekomu zlo či mu aj konkrétne ublížiť….
  • ďalšie skutky hnevu: na niekom sa vyvŕšiť, ponížiť ho či sa danej osobe pomstiť (slovne či skutkom)
  • „…pomsta patrí Bohu a nie nám.“ Rim 12:19
  • pokiaľ sa hneváš na brata – hneváš sa na osobu = vtedy je tvoj hnev hriešny „Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd.“ Matúš 5:22
Výzvy:
I.   V konflikte  skús rozmýšľať
  • “Chvejte sa a nehrešte, uvažujte na lôžku a zmĺknite.” Žalm 4:4
  • Nereaguj hneď
  • Daj si čas na mini reflexiu – napočítaj pomaly do 10
II.  Keď si to premyslíš – nenechaj to plávať – KONAJ
  • Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe,
  • nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. 
  • nesmieš prehliadať konflikt – dorieš ho, kým ti neprenikne cez kožu ako kyselina a začne ničiť životu dôležité orgány.
  • konflikty ruinujú vzťahy
  • zmierenie podmienkou účasti na bohoslužbe
  • náš čas je limitovaný –  preto sa zmier, kým máš ešte možnosť
  • ľudská povahaje totiž známa tým, že rada buduje ploty, múry či steny a tak si robí od druhého odstup, múry oddeľujú či rozdeľujú
 III. Pokiaľ medzi nami existujú múry – strhnime ich
  • múry medzi manželmi, múry medzi rodičmi a deťmi, múry medzi starými a mladými či múry medzi bielymi a farebnými
  • Kristus prišiel ľudstvu ukázať, že je možné žiť aj bez múrov a že ich vlastne ani nepotrebujeme
  • najdôležitejšie sú vzťahy – všetko ostatné sú detaily…
  • Boh očakáva, že dnes to budeš práve ty, kto urobí prvý krok.
  • Boh nám zveril službu urovnávania vzťahov.
  • Boh nechce byť uctievaný tam, kde je brat zneuctený. Ešte žijeme v čase milosti, lebo ešte máme brata… a ešte sme s ním na ceste.

Otázky:

  1. Ak ma premáha hnev, čo je to, čo mi pomáha stiahnuť sa a upokojiť sa?
  2. Veríš, že zmierenie sa s bratom je podmienkou účasti na bohoslužbe? Prečo?
  3. Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 22-26). Pavol tu, ako vidíme nasledovníkom Krista v Efeze radí, aby sa hnevali, ale nehrešili.  Ako je možné hnevať sa, ale nehrešiť?
  4. Uveďte niekoľko situácií, v ktorých aj pre Krista bolo prirodzené nenávidieť/hnevať sa na ľudí…

Kázeň na hore IV – Mt. 5,17-20

Hlavné myšlienky z kázne:
Na čom sú založené naše rozhodnutia? Na čom je založená naša viera?
Kázeň na hore pôsobí radikálne – je založená na “radikálnom Kristovi” – On urobil radikálne rozhodnutie, keď opustil sláviu neba a stal sa poslednou obeťou na kríži. Radikálna viera v Neho je jedinou možnosťou ako naplniť požiadavky kázne na hore.
Radikálny (lat. radix = koreň) – ide do hĺbky, ku koreňu, zásadný, nekompromisný, priamy, dôkladný, vyžaduje radikálnu zmenu až ku koreňom.
Historický kontext textu Mt 5,17-20 – “príbeh Biblie”
  • Zákon ako súčasť zmluvy Hospodina s vyvoleným ľudom.
  • Zákon a proroci – celá Stará zmluva, základné zhrnutie v desatore (Ex 20).
  • Dve základné časti zákona:

– Prvá sa týka Boha ako jediného, zvrchovaného, svätého. Obradný, kultický zákon – ako sa správať k Bohu, ako Ho uctievať.

– Druhá sa týka Izraela ako vyvoleného ľudu. Právnické a mravné zákony – ako sa správať k ľuďom.

  • Neschopnosť ľudí dodržiavať požiadavky zákona – Boží hnev, bolesť, túžba vyjadrená najmä v prorokoch. Boží trest – babylonské zajatie
  • Návrat k zákonu po zajatí – zákonník Ezdráš, zákonníci, chasidi, farizeji – na začiatku bola vrúcna zbožnosť, túžba po poznaní zákona ako Božej vôle
  • Postupné sústredenie sa na detaily a odklon od vzťahov – k Bohu i k ľuďom, vznik zákonníctva a farizejstva, na ktorom Ježiš kritizuje pokrytectvo, sústredenie sa na to, čo vidieť na povrchu, nie na srdce
  • Izraelské náboženstvo je náboženstvo srdca, je náročnejšie ako modlárstvo, pri ktorom stačí dodržiavať pravidlá a rituály

Ježiš naplnil zákon – On sa stal všetkou plnosťou, Naplnil obradný zákon – stal sa obeťou i veľkňazom, naplnil mravný zákon – dokonale ho dodržiaval, naplnil občiansky zákon – bol dokonale spravodlivý.

Naplnením zákona je láska. Najväčšie Božie prikázania sa dajú zhrnúť do lásku k Bohu a blížnemu. Mt 22,35-40, Rim 13,8-10

Spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov nie je založená na mojej spravodlivosti, nie som schopný naplniť všetky požiadavky zákona. Musí byť založená na Kristovej radikálnej dokonalej spravodlivosti  – spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista (Rim 3,22).

Vijsť do kráľovstva nebeského sa dá len skrze vieru v spravodlivého Ježiša Krista.

Miesto (malé, veľké) v kráľovstve nebeskom ale závisí od radikálnosti mojej viery.

Výzvy:

  1. Viera – identifikácia so smrťou a zmŕtvychvstaním s Kristom – zomretie hriechu a život v Duchu
  2. Skutky nie záslužné, za ktoré si zaslúšim vstup do kráľovstva, ale skutky lásky. Čo by som neurobil pre môjho milujúceho a milovaného Boha?

Otázky: 

  1. Na čom je založená tvoja spravodlivosť? Snažíš sa podať výkony, za ktoré ťa Boh prijme? Alebo si prijatý Boh taký aký si a uvedomuješ si, že On musel zomrieť za Tvoje hriechy? Stojíš na Kristovej spravodlivosti?
  2. Sú v tvojom živote nejaké prvky zákonníctva, pokrytectva, farizejstva? Aký krok  môžeš urobiť, aby tvoja viera nebola viac morálkou ako vzťahom?
  3. Stačí ti “skromné posledné miestečko v nebi”? Máš radšej svoje drobné, väčšie kompromisy s hriechom? Nechceš byť “príliš radikálny vo viere”, “príliš fanatický”?
  4. Si ochotný ísť za Kristom radikálnym spôsobom, bez kompromisov? Urobíš to, čo ti povie, i keby si sa stal tým radikálne iným ako tvoje okolie?

Kázeň na hore III – Mt. 5,13-16

Hlavné myšlienky z kázne:
  • Sme soľou zeme. Ste tou jedinečnou chuťou, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Ste tou jedinečnou prísadou, ktorá je bežnou súčasťou života každého človeka. Ste tou jedinečnou substanciou, bez ktorej by sme sa vedeli len ťažko zaobísť. A preto si dajte pozor, aby ste nestratili svoju slanosť. Spravte všetko preto, aby ste nestratili svoju jedinečnú príchuť. Nesmiete si dovoliť, stratiť svoju slanosť.
  • Našou slanosťou je životný štýl, ktorý je popísaný v blahoslavenstvách. Je to život odovzdaný Bohu, pre ktorý je prioritou Božie kráľovstvo a pre ktorý ostatné veci nie sú až také podstatné. Je to život identifikovaný s Ježišom do tej miery, že sa to nedá prehliadnuť. Je to život tak vydaný Bohu, že mu je dokonca jedno, či je prenasledovaný a hanený pre spravodlivosť – to znamená, že ani vlastné bezpečie a pohodlie nemá vyššiu prioritu, ako nasledovanie Krista.
  • Sme soľou pre naše okolie. Boh nás kladie do nášho prostredia a chce, aby sme boli neprehliadnuteľní ako Jeho nasledovníci.
  • Čo nám pomáha nestratiť svoju slanosť? Čokoľvek, čo buduje náš vzťah s Bohom. U každého to môže vyzerať trochu inak, no svoju slanú kvalitu si udržíte, ak budete žiť v moci Ducha Svätého, ak budete zo  všetkých síl chcieť spoznávať a konať Božiu vôľu, ak budete žiť v hlbokom, autentickom spoločenstve s inými veriacimi ľuďmi, ak budete pravidelne hovoriť s Bohom, ak budete pestovať akékoľvek duchovné disciplíny, ktoré vás budú ťahať k Bohu.
  • Sme svetlo sveta. Svetlo môže svietiť iba vtedy, keď nie je zakryté. Svetlo nemá zmysel, ak nesvieti. Svetlo potrebuje byť viditeľné na to, aby sa mohli svetelné vlny a svetelné častice šíriť do okolia. Inými slovami – podobne ako soľ, aj svetlo má zmysel iba vtedy, keď je ho cítiť. Inak nemá zmysel ho ani zapaľovať alebo vytvárať.
  • V čom má to svetlo spočívať? Majú to byť vaše dobré skutky, ktoré budú tak jasne prepojené s Bohom, že ľudia nebudú oslavovať vás, ale vášho Otca, ktorý je v nebesiach!
  • Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. Slovo dielo sa dá preložiť, že sme jeho poiema – z toho pochádza slovo poézia, ktorú prinášame – sme Jeho poéziou a vytvárame Jeho poéziu v našom okolí, do ktorého nás postavil.

Čo majú spoločné soľ a svetlo?

  1. Stačí málo, aby ich bolo cítiť, no keď sú tam, kde majú byť, je to úžasné. Je zaujímavé, že keď je príliš veľa soli, nie je to príjemné a keď je príliš veľa svetla, tiež to nie je príjemné.
  2. Najlepšie fungujú, keď sú v tom správnom prostredí – Ježiš hovorí – ste soľou zeme a svetlom sveta. Soľ aj to svetlo je niekomu určené.
    • Ako soľ a svetlo nemáme byť ohraničení len na naše spoločenstvo – teda na spoločenstvo soľničky.
    • 3 základné prostredia, v ktorých ľudia trávia svoj život – rodina, práca alebo škola, voľnočasové sociálne prostredie a u kresťanov k tomu pribúda ešte štvrté – cirkevné prostredie so všetkými jeho aktivitami.
    • Všetko, čo robíme, musíme robiť pre iných – cirkev má zmysel iba vtedy, keď sa zaujíma o druhých
    • Nebuďme viac zborom zahľadeným do seba
  3. Ak sú tam, kde majú byť, sú neprehliadnuteľné – a to dokonca aj v malých množstvách.
Aplikačné otázky z kázne:
  • Akými rôznymi spôsobmi môže človek pre svoje okolie pôsobiť ako soľ zeme?
  • Ako si udržuješ slanosť vo svojom živote?
  • Ako cítiť tvoju slanosť v tvojej rodine, práci/škole a vo tvojom voľnom čase?
  • Kedy máš tendencie skrývať svetlo, ktorým si? Čo ťa k tomu vedie?
  • Popíš situáciu zo svojho života, kedy ľudia videli tvoje dobré skutky a oslavovali tvojho Otca v nebesiach.

Kázeň na hore II – Mt 5,1-12

Náčrt portrétu kresťana:
Prvá časť – aký je ten človek vo svojom vnútri
Druhá časť – ako sa to prejavuje v jeho vzťahoch k ostatným ľuďom a k okolitému svetu
Tieto charakteristiky sú usporiadané vzostupne, každá nasledujúca vyplýva z tých predchádzajúcich a nemôže bez nich existovať. Človek teda nemôže byť krotký, ak ešte predtým nie je chudobný v duchu a žalostiaci, ani nemôže tvoriť pokoj, ak o ňom neplatia predchádzajúce charakteristiky.
1. Chudobný v duchu.
Byť chudobný duchom znamená uznať svoj duchovný bankrot pred Bohom, to, že som žobrákom, že  nemám čo Bohu ponúknuť, nič, čím by som sa mohol obhájiť, nič čím by som si mohol získať Božiu náklonnosť. Taký človek vidí svoje zlé sklony, nerozumné a škodlivé túžby, svoje zakorenené nepriateľstvo voči Bohu, lásku ku svetu, má pred očami svoje zlé skutky, ktoré ani nemôže zrátať. Vidí preto, že je úplne bezmocný, že neodčiní minulé hriechy, že Bohu nemôže nič dať ako výkupné za vlastnú dušu. Nenachádza žiadne východisko a môže len volať k Bohu, aby ho zachránil. Jedine takýto človek, ktorý sa stal ničím a spolieha len na Božie milosrdenstvo je chudobný duchom. Chudobní v duchu sú pokorní, ktorí poznajú seba, ktorí sú usvedčení z hriechu.
2. Žalostiaci
Toto poznanie seba samého, toho aký je vo svojej podstate skazený a hriešny, ho vedie k tomu, že žalostí nad sebou, ale aj nad hriechom, ktorý vidí okolo seba, ktorý zotročuje svet a ostatných ľudí a vedie k mnohým nešťastiam. Je to zármutok pokánia, bez ktorého nie je možné byť človekom podľa Kristovej vôle. Mnohí ľudia síce uznajú, že sú hriešni, že nič nemajú dobré, čo by ponúkli Bohu, ale nedôjdu do bodu, keď vidiac svoju neschopnosť konať to, čo je dobré, čo chce Boh, volajú ako apoštol Pavel. „Biedny ja človek ! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti“ (R 7, 24). Mnohí síce žalostia, ale len nad dôsledkami hriechu, ktoré musia znášať, ale nie nad svojou skazenosťou.
3. Krotký
Človek, ktorý dovolí, aby Božie svetlo odhalilo jeho hriechy a žalostí nad nimi je preto krotký a skromný vo všetkých svojich vzťahoch, pretože ho poctivosť núti dovoliť druhým, aby si o ňom mysleli a prípadne aj povedali to, čo on sám o sebe pred Bohom vyznáva. Ustavične si uvedomuje, že Boh i ľudia o ňom zmýšľajú a s ním zaobchádzajú ešte stále lepšie, ako si zasluhuje a preto nie je citlivý na seba a neuráža sa.
4. Lačnie a žízni po spravodlivosti
So svojou hriešnosťou sa však nezmieri, pretože lačnie a žízni po spravodlivosti a túži rásť v milosti a dobrote. Túži po vyslobodení z hriechu vo všetkých jeho formách a prejavoch, túži po pozitívnej svätosti, čistote. Tento hlad a smäd má človek, ktorý túži, aby sa v každom jeho čine aj v celom jeho živote prejavovalo ovocie Ducha. Túžba po spravodlivosti je túžbou po správnom vzťahu s Bohom. Túži poznať Boha a mať s Ním obecenstvo, chodiť s Otcom a s Pánom Ježišom v Duchu Svätom, v Jeho svetle. Zvrchovanou túžbou človeka, ktorý lačnie a žízni po spravodlivosti je podobať sa Kristovi. Túto túžbu musí uspokojovať neustále, dennodenne, ako hlad a smäd.
5. Milosrdný
Vzťah k Bohu ho neodvedie od spoločnosti, ani ho neodlúči od bolestí sveta. Naopak je uprostred nich a preukazuje milosrdenstvo všetkým, ktorí sú ubití nešťastím a hriechom. Nielen ich ľutuje a súcití s biedou mužov a žien a túži im pomôcť, ale aj vynakladá úsilie, aby odstránil utrpenie, ktoré je následkom hriechu. Milosrdným ho robí Božie odpustenie a milosť, ktorú sám prežil.
6. Čistého srdca
Človek tu vykreslený má čisté srdce. Čistí srdcom sú úplne úprimní. Ich celý život, navonok aj v súkromí, je pred Bohom aj pred ľuďmi priezračný. Ich srdce, ich myšlienky a pohnútky sú čisté, nepoznačené niečím nepravdivým, skrytým, či podlým. Pokrytectvo a podvod sú im cudzie, nepoznajú klamstvo. Moderne by sme povedali, že žijú transparentným životom, ktorý ktokoľvek, kedykoľvek môže skontrolovať a nenájde tam nič zlého. Byť čistý srdcom teda znamená podobať sa Pánovi Ježišovi, „ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v Jeho ústach lesť“, znamená byť dokonalý, bez poškvrny, čistý. Byť čistý srdcom znamená zachovávať to prvé a najväčšie prikázanie, to je milovať Pána, svojho Boha celým srdcom, z celej duše a z celej mysle.
7.Tvorí pokoj
Jedine takýto človek, pre ktorého platia všetky predchádzajúce charakteristiky, môže pôsobiť a aj pôsobí ako skutočný tvorca pokoja. Miluje Boha a človeka, zošklivuje a zavrhuje všetky spory a hádky, všetky nezhody a sváry, snaží sa utišovať a ukľudňovať divoké vášne ľudí, zmierovať sváriace sa strany a ak je to možné ich aj zmieriť. Používa všetky svoje sily, všetky schopnosti, ktoré mu Boh dal, každý možný spôsob, aby zachovával pokoj tam kde je a nastolil ho tam, kde nie je. Sám nevyvoláva konflikty svojou povahou, naopak aktívne usiluje o to, aby bol mier medzi človekom a človekom, medzi skupinou a skupinou, národom a národom. Je to človek, ktorého konečným a zvrchovaným záujmom je to, aby všetci ľudia mali pokoj s Bohom. Nesnaží sa nastoliť pokoj za každú cenu, ani „mať pokoj“, aj za cenu toho, že by toleroval hriech, nespravodlivosť a útlak. Nie je to teda falošný pokoj, ale skutočný pokoj založený na spravodlivosti.
8. Prenasledovaný pre spravodlivosť
Práve pre túto svoju inakosť, svoje postoje, pre svoj charakter, svoju nekompromisnú túžbu po spravodlivosti a pre jej presadzovanie, pre svoju podobu s Kristom sa nedočká vďačnosti, ale odporu, je urážaný, napadaný a prenasledovaný pre spravodlivosť, za ktorou stojí a pre Krista, s ktorým sa stotožňuje.
Aplikácia v dnešnom svete:
Reálny svet okolo nás totiž uznáva úplne protikladné hodnoty a princípy. Svet považuje za blahoslavených:
  • bohatých či už v oblasti hmotnej alebo duchovnej.
  • suverénov, šťastlivcov a bezstarostných, nie tých, ktorí berú zlo tak vážne, že nad ním žalostia
  • silných a bezohľadných, nie krotkých a jemných
  • nasýtených a nie hladných
  • tých ktorí idú len za svojim prospechom a nie tých, ktorí sa pletú do záležitostí druhých a zamestnávajú sa dobročinnosťou akou je napríklad milosrdenstvo a pôsobenie pokoja
  • tých, ktorí dosahujú svoje ciele podľa okolností, v prípade potreby aj nekalými prostriedkami a nie čistých srdcom, ktorí odmietajú skompromitovať svoju poctivosť
  • oslavuje zaistených a obľúbených a nie tých, ktorí musia znášať prenasledovanie
 Otázky:
  1. Dá sa vôbec v dnešnom svete dosiahnuť takýto charakter, byť takým človekom, o ktorom Ježiš hovorí, že je blahoslavený?
  2. O kom to vlastne hovorí? Je to portrét nejakého hrdinu viery, ktorý sa tu a tam občas vyskytne? Alebo portrét dokonalého človeka v nebi? Či je to nedosiahnuteľný ideál?
  3. Nie! Je to charakteristika každého znovuzrodeného kresťana. Obraz toho, aký máš byť, ak si prijal Pána Ježiša za svojho Záchrancu. Pre každého kresťana platia všetky tieto charakteristiky tu a teraz a nielen niektoré a niekedy v budúcnosti. Som taký? Ak nie, kde je teda problém?
  4. Ako riešiť rozpor medzi realitou sveta, tým aký som a tým, čo v blahoslavenstvách a v kázni na hore hovorí Pán Ježiš?
  5. Nakoľko som stále zviazaný s týmto svetom a nakoľko som odlišný od neho a túžim byť podobný Kristovi? Nakoľko sa zameriavam a uvažujem nad večnými vecami a hodnotami a koľko času venujem tým pominuteľným?

Karikatúry kresťana

  • Tieto črty nie sú prirodzené charakterové vlastnosti, s ktorými sa človek narodí a nie sú ani rozvinutím týchto prirodzených vlastností:
    • chudobný v duchu nie je mentálne retardovaný, alebo málo vzdelaný človek,
    • žalostiaci nie je pesimista, ktorý vidí všetko čierne, alebo človek v depresii.
    • krotký človek o ktorom hovorí Ježiš nie je utiahnutý introvert,
    • milosrdný nie je každý, kto urobí nejaký dobročinný skutok,
    • človek tvoriaci pokoj nie je niekto, kto si nechá skákať po hlave
    • blahoslaveným prenasledovaným nie je niekto, kto je prenasledovaný pre svoje prešľapy, chyby, či politické presvedčenie
  • Tieto vlastnosti sa nedajú ani dosiahnuť a vypôsobiť nejakým ľudským úsilím a snahou, ani žiadnymi náboženskými úkonmi, či liturgiou.
    • neplatí to pre nejakú kastu vyvolených, pre mníchov, pre kňazov, farárov, ktorí majú žiť kresťanstvo na plný úväzok, ktorí sa viac, alebo menej izolujú od reálneho sveta, či už do kláštora, alebo cirkevných štruktúr. Nie je to o kresťanoch-profíkoch.
    • Spojením predchádzajúcich dvoch vzniká karikatúra humanistu, neznovuzrodeného človeka, ktorý sa snaží naplniť niektoré blahoslavenstvá a príkazy obsiahnuté v Kázni na hore vlastnými silami a tak vznikajú mnohé nedorozumenia, ba priam zosmiešňovania týchto príkazov, keď sa napríklad snažia tvoriť pokoj ľudia, ktorí preskočili ten základ a nespoznali vlastnú biedu a hriech.
  • Ďalší kresťania dokonca v mene evanjelizácie a misie ignorujú tieto požiadavky a snažia sa byť čo najviac podobní svetu a ľuďom v ňom. Ospravedlňujú to tým, že chcú tých neveriacich získať pre Krista. Preto taktne zamlčia, že bez toho, aby človek skutočne zúfal nad sebou a svojou hriešnosťou a uvedomil si nakoľko potrebuje Krista a Jeho obeť na kríži, bez toho nie je možné znovuzrodenie. Miesto toho predstavujú kresťanstvo ako super zábavu, spásu a Ježiša ako reklamný produkt, ktorý zabezpečí večný život.
Výzvy:
Tieto vlastnosti sú darom Ducha Svätého, ktoré človek získava pri znovuzrodení.
  • Sú to vlastnosti ľudí z iného sveta, vlastnosti nebešťanov, občanov Nebeského (Božieho) kráľovstva. Občania tohto kráľovstva, kresťania majú byť úplne odlišní, radikálne sa majú odlišovať od ostatných ľudí. Práve v našej radikálnej odlišnosti je príťažlivosť, ktorá oslovuje a priťahuje neznovuzrodených ľudí.
  • Nie je to otázka voľby, otázka rozhodnutia, či budem taký, alebo nie. Ak tvrdíš, že si kresťan a pri tom vôbec netúžiš byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš, ak vôbec netúžiš po tom, aby Tvoj život bol určovaný výhľadom na večnosť, na stretnutie s Bohom, na odplatu v nebesiach, ak sa na to vôbec netešíš a je ti to ľahostajné, tak potom je otázne, či si vôbec kresťan.
  • Ak túžiš potom, byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš tak sa nedaj oklamať diablom a znechutiť, že je to nedosiahnuteľná chiméra. Všetky tieto vlastnosti sa získavajú znovuzrodením tak, ako dieťa získava niektoré prirodzené vlastnosti pri narodení. Ak si ešte neprežil znovuzrodenie, alebo si si nie istý, môžeš ho prežiť hoci aj dnes, keď vyznáš svoje hriechy, prijmeš odpustenie a odovzdáš vládu nad svojim životom Pánovi Ježišovi. (Ak nevieš ako to urobiť, rád Ti pri tom ja, alebo niekto iní z bratov a sestier pomôžeme).
  • Ak si sa už znovu narodil, tak už tieto vlastnosti máš, už si ich dostal. Teraz s pomocou Ducha Svätého, ktorý je v Tebe môžeš tieto vlastnosti rozvíjať a zo dňa na deň sa viac podobať obrazu, ktorý tu v blahoslavenstvách načrtol Pán Ježiš, zo dňa na deň sa viac podobať Jemu samému. Ak sa zatiaľ málo podobáš tomuto portrétu, je to preto, lebo brániš Duchu Svätému, aby v Tebe tieto nové vlastnosti rozvíjal. Stále dávaš veľa priestoru tvojej starej hriešnej prirodzenosti. Vyžaduje to aj Tvoje úsilie a prácu, uskutočnenie konkrétnych zmien v živote.
  • Možno jednou z tých zmien je, že vyčleníš čas na štúdium Písma, napríklad aj prostredníctvom štúdia Kázne na hore, kde Pán Ježiš aplikuje tieto vlastnosti do konkrétnych situácií života. Ak však nevieme, nepoznáme dobre, ako vyzerá predloha, Pán Ježiš Kristus, ak nepočúvame Jeho slová, tak budeme aj naďalej poskytovať ľuďom okolo len karikatúry a nie skutočný obraz učeníka Kristovho, kresťana, akého si On praje mať, ktorý sa zo dňa na deň podobá viacej Jemu samému.
Spracoval: Ján Szőllős, skrátené

Kázeň na hore I. – Mt 5,1-8

Úvod do série:
Matúš 7:24-27 24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.
Prosím, pamätajme na tieto slová na konci Matúša 7 pri každej kázni z tejto série. Múdri sme len vtedy, keď Jeho slová nielen počúvame, ale aj plníme! Len vtedy budeme stavať na skale!
Hlavné myšlienky kázne:
Podrobne rozobraný  3. verš: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Čo znamená byť chudobný v duchu?
  • Protiklad duchovného uspokojenia („som v podstate v pohode, mám sa ok duchovne, robím dobré aktivity atď.“).
  • Vyjadrenie stavu duchovnej nedostatočnosti, neúplnosti – bez ohľadu na to, koľko viem, ako „veľmi“ som zrelý, som duchovne vlastne stále zrelý veľmi málo, a stále mám v čom rásť, a plne si uvedomujem svoju duchovnú nedostatočnosť.
  • Protiklad duchovnej sebestačnosti. Nemám dosť vlastných duchovných síl, zdrojov, bez ohľadu na moju zrelosť.
  • Protiklad mentalite „na toto Boha nepotrebujem, zvládnem to sám“.
  • Bez živého vzťahu s Bohom som duchovne mŕtvy, nečinný, pasívny, letargický, apatický, zatvorený pravde, slobode.
  • Úplne závisím na Bohu vo všetkom, aj v tom, v čom som zdanlivo „dobrý“, obdarovaný.
  • Silne prežívam to, že Boha nevyhnutne potrebujem, a musím k Nemu ísť. A keď neviem ako tak hľadám nové spôsoby a robím nové kroky viery, nečakám pasívne.
  • Neignorujem, hlavne nie dlhodobo, niektoré svoje kľúčové duchovné „slabé stránky“, problémy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú môj duchovný rast, zmenu, ale aj vzťahy a službu iným
Hlavné aplikačné otázky:
  • Aké mám (každý má nejaké!) závislosti, alebo nejaké modly, ktoré mi bránia rozvíjať svoj vzťah s Bohom, a intenzívne Ho ďalej spoznávať (práca, rodina, deti, jedlo, internet, Facebook, šport, koníčky a pod.)?
  • Porovnávam sa s inými ľuďmi ohľadom duchovnej zrelosti („som zrelší ako on/ona“)? Je meradlom mojej zrelosti niekto menej zrelý a preto som vlastne spokojný s tým, kde som, aj keď potenciál, ktorý do mňa Boh vložil, je oveľa väčší?
  • Som citlivý na svoj hriech, hlavne nejaký dlhotrvajúci, neustále sa opakujúci, alebo ho/ich až ani nevnímam, neriešim, len tak ho trpím, rezignoval som na to?
  • Keď sa dozvedám, keď počujem alebo učím nové duchovné pravdy, je to aj s cieľom zmeny alebo len ako nové zaujímavé informácie? „Papierová“ vs. skutočná zmena.
  • Oddeľujem si kvalitný čas na aktivity, ktoré ma duchovne posúvajú vpred? Som ochotný pre-usporiadať si (aj povedať „nie“) svoj život tak, aby som mal kvalitný čas a dostatok energie na tieto aktivity?
  • Hľadám vôbec novú inšpiráciu, motiváciu, nápady pre svoj duchovný rast? Ak áno, kde, ako? Ak nie, prečo nie? Žijem len (prevažne) z mojej (dobrej) minulosti?
  • Spolieham sa primárne na iných, že ma budú ťahať dopredu, že sa môžem pri nich ďalej viezť, že budem čerpať z ich bohatého vzťahu s Bohom (ale oni nemôžu čerpať z môjho…), alebo jasne vidím nevyhnutnosť vlastnej vnútornej motivácie ísť ďalej?
  • Skrývam svoju skutočný duchovný život za niečo iné (svoju službu, svoje silné stránky, obdarovania, zaneprázdnenosť, nezáujem, čokoľvek…)?
  • Sú nejaké témy alebo oblasti v mojom živote, ktoré sú pre mňa citlivé a nerád o nich hovorím? Alebo, sú dokonca aj také témy, ktoré sú vyslovene nedotknuteľné (nebudem o nich hovoriť ani keby následky boli deštruktívne pre mňa alebo iných v mojom živote)?
Prečo názov „Žijeme v sebaklame?“
  • Falošný obraz, ktorý o sebe máme, nám bráni byť duchovne úprimnejšími, otvorenejšími a hladnejšími. Veríme viac dojmu, ktorý zo seba máme, alebo obrazu, ktorý si o sebe vytvoríme, ako skutočnej realite.
  • Radšej sa držíme týchto dvoch nereálnych, nesprávnych, nepravdivých konceptov, ako pravdy. A toto nám bráni ísť ďalej vo viere, ďalej sa razantne premieňať na Ježišov obraz, nasledovať Ho, konať Jeho vôľu.
  • Neuvedomujeme si naplno svoju „neúplnosť“ pred Bohom, môže to byť kvôli naším slabostiam, nenaplneným potrebám, emociálnym zraneniam, nezrelosti, hriechu. Myslíme si, že sme v pohode, veď to nie je až také zlé. Duchovnú vlažnosť opisuje ako prejav toho, že niekto nie je chudovný v duchu a preto nie je duchovne hladný.
  • Ježiš na to hovorí, že ten stav neúplnosti nevadí, že je to dokonca „požehnaný stav“, ale len AK (!) nás jeho hlboké uvedomenie si núti ísť k Bohu a posilňuje našu závislosť na Ňom.