Kurz rodičovstva – vybrané materiály

Materiály o káznení detí

Na tému káznenia detí sa s nami zdieľala RNDr. Martina Vagačová, ktorá sa zaoberá Efektívnym rodičovstvom.

Tu si môžete stiahnuť prezentáciu “Káznenie detí” , ktorú použila pri svojej prednáške.

Tu nájdete krátky dokument o trestoch.

Materiály k téme M.Roháčka: Vývoj od narodenia do 12 rokov

Tu nájdete prezentáciu Mareka Roháčka, z ktorej časť použil pri prednáške v rámci nášho Kurzu rodičovstva z 22.2.2015 na tému Vývoj od narodenia do 12 rokov: Prezentácia o výchove

Tiež použil filmy s prof. Matějčekom, zatiaľ nie sú ešte zverejnené, ale v priebehu roka budú na tejto novej stránke:  spokojnyrodic.navrat.sk .

Film 7 magických rokov je prístupný cez piano: http://filmy.tyzden.sk/marek-sulik/7-magickych-rokov/ .

Niektoré princípy, o ktorých hovoril, komunikujú v Návrate cez: http://rozpravka.navrat.sk/  a http://hra.navrat.sk/

Materiály k téme Emócie

Na 4. stretnutí kurzu z 25.1.2015 s názvom Emócie sme spomínali aj test (Inventúra duchovno – emocionálnej dospelosti), ktorý môžete nájsť v knihe Peter Scazzero, Warren Bird: Emocionálně zdravá církev 

Autor spomína 4 úrovne emocionálno – duchovnej dospelosti  v 7 oblastiach. Knižku si môžete zakúpiť, odporúčame k doplnkovému štúdiu.

Power – point k téme Emócie Boha si môžete stiahnuť tu

Odporúčaná kniha: Josh McDowell: Biblia správnych rozhodnutí

Robiť správne rozhodnutia je veľmi dôležité, skúsenosť nás poučuje, že to nie je ľahké na úrovni:

  • jednotlivcov a rodín
  • cirkví a organizácií
  • vlád a parlamentov
  • medzinárodných organizácií a inštitúcií

Publikácia “Biblia správných rozhodnutí” s pomocou starých rodičov, rodičov a všetkých vás, ktorým ako dúfame na tom záleží, naučí už deti rozlišovať správné a nesprávne rozhodnutia… Rozhodnite sa venovať im túto knihu, ovplyvníte tým ich schopnosť robiť správne rozhodnutia a následne správným smerom aj ich a našu budúcnosť!

Vydavateľstvo CREATIVPRESS, od roku 1965 v službách čitateľov (od roku 1990 legálne)…….   p.s.:Osobne si myslím, že je táto kniha veľmi prínosná. Zhodli sme sa na tom aj s maminou (Doc. PaedDr. Dana Hanesová, PhD. Katedra teológie a katechetiky, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica). Páči sa nám, že vedie deti k naozaj blízkemu vzťahu k Biblii a k hlbokému skúmaniu jej zvesti. Aj pre mňa, aj pre maminu boli príbehy oslovujúce, dostali sme nový pohľad na niektoré veci… Uvedomila som si, že nám dospelým (a možno zvlášť vzdelaným teológom) neraz chýba detský pohľad na vec… Niekoľkokrát som sa nezdržala myšlienky, že by som najradšej hneď mala deti, ktorým by som knihu mohla čítať…

Mgr. Daša Leeder – Hanesová (prekladateľka tejto knihy)

Nie je to klasická detská Biblia, ale výber príbehov – spracované so zámerom nielen povrchného prečítania, ale najmä utvárania správnych rozhodnutí, diskusiu s deťmi, možnosť hlbších otázok a zamyslení, spojenie detí, ktoré už niečo vedia a ktoré ešte nevedia nič z Biblie. Predpokladaný vek detí: od cca 4-5 do 10/11 rokov. Známy autor, ktorý sám prežil, čo znamená Biblia v jeho živote. 

Doc. PaedDr. Dana Hanesová, PhD.

Objednať možno tu: Alex.  K. Erdélyi CREATIVPRESS – Erdélyi International Publishing & Distribution Mamateyova 4 851 04 Bratislava 5 Slovak republic, EU

www.creativpress.eu www.bus4life.org

Odpovede tínedžerov na dotazník Chceme vás počuť

Pri akých prejavoch svojich rodičov sa cítiš ponížený/á a/alebo nemilovaný/á?
·         keď nepočúvajú a keď ma obviňujú z niečoho, čo som neurobila
·         keď mi povedia, že nič nerobím, iba počúvam hudbu
·         keď mi hovorí: si hlúpa, skončíš na ulici, nič z teba nebude…
·         keď kričia alebo keď ma z niečoho obviňujú, čo nie je pravda, že som urobila
·         napr. keď som bol v tvojich rokoch, mať ja problémy ako ty
·         ani neviem, ale hlavne keď na mňa kričia
·         keď na mňa rodič hučí
·         keď ignorujú moje názory
·         keď ma príliš ignorujú alebo naopak príliš sa pýtajú a starajú sa do mňa
·         keď na mňa kričia, obviňujú za niečo, čo som nespravila, keď nechápu môj názor
·         keď ma podozrievajú z niečoho, čo som nespravil
·         keď mi nedovolí hrať, keď musím ísť skoro spať 🙂
·         keď dostaneme nižší trest, ako môj súrodenec
·         keď mi dajú trest za to, keď dostanem zlú známku aj keď rodičia dobre vedia, že som sa učil
·         keď ma neprávom hrešia alebo ma zjazdia za niečo, čo som nechcel urobiť a oni to vedia
·         keď si svoju pozíciu rodiča/vedúceho rodiny upevňujú nezmyselnými zákazmi
·         keď si robia z mojich hobby svoje hobby
·         keď obmedzujú moje hobby svojimi predstavami a očakávaniami
·         keď mi nedôverujú
·         keď mi zakazujú to, čo sami robia
·         keď si robia zo mňa srandu, aj keď oni to tak nevnímajú – typu: ,,Kedy už odídeš z domu? Kedy si nájdeš frajerku?”…a pod.
·         KEĎ OTEC SPIEVA – nevie totiž vôbec spievať
·         keď mi mama neverí, že na niečo mám
·         keď neberú moje pocity a problémy dosť vážne (odpovede typu: ,,A myslíš si, že môj život je ľahší ?!”)
·         keď mi hneď po príchode domov vynadajú za všetko, čo som neurobila alebo čo som urobila
·         keď ma vopred podceňujú
·         keď ma slovne dajú ,,dole” a vulgárne pokarhajú
·         cítim sa nemilovaná, keď ma ignorujú a nezaujímajú sa o mňa
·         keď po mne začne kričať alebo sa povyšovať
·         keď mi nadávajú a obdivujú ma bezdôvodne !!!
·         nespokojnosť, keď niečo nejde podľa ich plánov
·         keď niečo neurobím poriadne a dajú mi to nepríjemne pocítiť – nepovedia to normálne, ale ponižujúcim spôsobom
·         že nie som niečoho hodná, nie som v niečom dobrá, pri zbrklých/nepremyslených slovách v hádke
·         pri nepochopení
·         keď mi dávajú najavo, že mám málo rokov
·         slová ako: ,,Ale prosím ťa, veď na to nemáš.” alebo ,,Lebo som povedala!…”
·         pri opakovanom káznení za triviálne chyby
·         pri zakazovaní a bránení v určitých činnostiach
·         chcú po mne veľa vecí, keď som unavený
·         výraz ,,sprosté dieťa”
·         ,,Uč sa!”, bitka
·         podozrievanie/nedôvera
·         kontrola, nedôvera
·         ignorácia – ALE – stretávam sa s ňou iba zriedkakedy
·         keď ma nepočúvajú a neberú môj názor vážne; keď mi nedôverujú, že hovorím pravdu …
·         ak v hádke použije proti mne niečo, čo som povedala ako dôvernú informáciu
·         keď mi nechcú nič povedať ohľadom akejsi situácie. keď povedia, že som vôbec nič nepomohol/la, bez ohľadu na to, že som.
·         keď nie som vypočutá, keď sa o mňa nezaujímajú, keď so mnou nič neriešia, keď som pre nich vzduch
·         napríklad keď ma pred cudzími/ známymi  znevažujú a vypichnú iba tie zle veci a dobre nevidia ..vtedy sa cítim ponížená
·         keď si myslí, že všetko vie a keď mi hovorí, čo mám robiť pritom to sám/ sama nevie robiť dokonale.
·         keď mi povedia že som nemožná alebo inú nemilú vec, keď ma nepovzbudzujú, keď sú negatívni a hovoria len o tom čo je zlé čo býva dosť často.
·         keď sa nechajú unášať návalom zlosti , keď mi narušujú moju osobnú zónu.
·         keď mi vravia len čo musím bez nejakého povzbudenia okrem toho, že mi povedia, čo všetko pre mňa urobili a ja si to akože nevážim.
·         keď sa im už konečne snažím vysvetliť ako to prežívam ja. Čo mne spôsobuje ich konanie a moje. Dám do toho všetko a oni sa má nesnažia ani pochopiť a keď snažia, tak mi to nepovedia.
Pri akých prejavoch svojich rodičov sa cítiš dôležitý/á a/alebo milovaný/á?
·         keď počúvajú, vnímajú a zaujímajú sa
·         keď ma pochvália
·         keď mi hovorí: si šikovná/múdra, mám ťa rada
·         keď sa ma zastanú, pomôžu mi, keď niečo spravím a nevynadajú mi
·         keď ma počúvajú, keď rozprávam
·         vždy – skôr milovaný ako dôležitý
·         keď mi dajú jesť; keď mi dovolia ísť na počítač
·         keď ma v niečom povzbudzujú
·         keď sa správajú prirodzene ako k teenagerovi, nie príliš vnucujúco alebo keď ma neignorujú
·         keď ma objímu alebo pochvália, keď o mňa javia záujem
·         keď robím niečo spoločné s otcom
·         keď ma nechajú vykakať sa, že ma nerušia (raz za rok); keď ma vypočujú a nemusia nič dodať
·         keď mi mama alebo tato povie, že ma má rád
·         keď majú rodičia dobrú náladu a náhodou sa mi ich podarí prehovoriť, že si môžem zahrať
·         keď ma chvália a naozaj oceňujú za veci, ktoré robím pre rodinu aj keď sú to veci, ktoré ich samých nebavia
·         ak viem, že vnímajú/počúvajú aj môj názor
·         keď ma podporujú v tom, čo robím aj napriek tomu, že tomu nerozumejú
·         dbanie na môj názor
·         každé objatie
·         obetovanie sa pre niečo, čo mám rada
·         keď ma pochvália, povzbudia a venujú sa mi, ale pritom nie sú vlezlí, neotravujú ma.
·         chcel by som, aby pochopili, že je veľa stratených ľudí a mali by si to uvedomiť a ťahať ma k Bohu.
·         keď mi otec verí
·         keď mi dá ocko pusu na líce alebo čelo
·         keď sa snažia vniknúť do môjho sveta, obľúbiť si moje záujmy
·         keď ich zaujímajú moje pocity
·         keď sa na mňa usmejú, objímu ma, pochopia, vypočujú a tolerujú
·         počítajú so mnou na akciách
·         keď mi povedia, že sú na mňa hrdí; že som krásna a jedinečná
·         keď ma chvália za známky
·         pri hlbokom záujme, pri ich starostlivosti o mňa, keď sa mi snažia pomôcť
·         objatie, záujem, občasná sms s povzbudením, keď počúva to, čo hrám (gitara, klavír…)
·         keď doma pomôžem a vyzdvihnú ma pred všetkými
·         pri úsmeve, pochvale, pri konštruktívnej kritike, povzbudení
·         keď mám zodpovednosť, keď som informovaný o rodinných veciach
·         vyjadrenie vďaky – napr. ,,Vďaka za ožehlenie…”
·         keď dám ockovi pusu na líce a on mi na to povie: ,,Dobrú noc” 🙂
·         pri pozývaní na príjemné aktivity
·         keď mi povedia, že som v niečom naozaj dobrý a pochvália ma
·         pochvala, ocenenie, pohladkanie, objatie (ten, čo dal bitka – ako poníženie)
·         schopnosť vypočuť, úprimný názor, rada
·         rešpekt, zdieľanie svojich osobných záležitostí a postojov, zraniteľnosť
·         pochopenie, tolerancia, vyjadrenie lásky nejakým konkrétnym spôsobom
·         keď mi dôverujú, že si svoj čas viem skorigovať sama;

·         keď nechajú dôležité rozhodnutia na mne, ale ak chcem, pomôžu mi s nimi;

·         keď ma pochvália, objímu, pýtajú sa ma a počúvajú
·         keď majú záujem a rešpektujú moje záujmy

·         keď si dajú čas na rozhovor

·         Objatie.

·         keď viac nespomenú chybu, ktorú mi odpustili.

·         keď sa so mnou rozprávajú s nadšením a vedia sa vcítiť do mojej situácie,  keď mi pomáhajú s vecami do školy, alebo ma učia niečo nové, keď ma dokážu povzbudiť aj keď ja seba vidím ako “úplného idiota”, keď ma učia o Bohu a nehanbia sa za to predo mnou, keď mi pomáhajú s mojou seba hodnotou, keď si nájdu so mnou čas na objímanie
·         keď mi dajú dôveru alebo nejakú zodpovednosť. Napríklad dôverujem ti byť sama doma, je to pre mňa určitý znak dôležitosti. Alebo vážim  si chvíle keď sa môžeme v pokoji porozprávať
·         keď sa so mnou rozpráva ako s dospelou osobou, ktorá vie prevziať zodpovednosť.
·         keď mi dôverujú , možno aj pustia niekam von pre mňa je to vzácne. keď vidím ako sa mamka snaží a varí, aj keď nevládze, keď som chorá, vidím že so mnou súcitia. keď niekam idem na pár dni a dajú mi peniaze vidím, že mi dôverujú, že to miniem len správne, že majú odo mňa nijaké očakávanie a učia ma aj v takomto niečom slobode, keď mi niečo milé povedia, alebo sa na mňa usmejú
Čo práve teraz obľubuješ vo vašej rodine/rodinnom živote?
·         keď spoločne čítame Bibliu
·         keď spolu hráme hry alebo keď si spolu pozrieme nejaký film
·         keď ideme spolu niekam von, keď spolu trávime čas
·         keď mám pokoj od všetkého (povinnosti)
·         všetko, všetko je super
·         že sa rodičia snažia dostať bližšie k deťom, aj keď deti ani nie
·         keď hráme spoločenské hry
·         keď sme spolu a všetci majú dobrú náladunavzájom sa počúvame a nikto sa na nič nehrá, resp. všetci sú prirodzení
·         spoločné rozprávanie, hranie spoločenských hier, rodinné výlety,
·         keď sa spolu smejeme
·         spoločné obedy
·         náš gauč a kuchyňu
·         spoločné chvíle
·         chodenie do kina; keď sa tatino dokáže odosobniť od stresu z práce a snaží sa byť čo najviac s nami, hoci pre nás veľa pracuje, atď…
·         to, že sú zapojení v nejakej zborovej službe
·         VŽDY keď spolu obedujeme/jeme
·         každá, čo i len najmenšia diskusia o Bohu
·         spoločná aktivita, ktorá však neskončí hádkou-takže podľa osobnosti.
·         Čo sa mňa týka – šport – ale kľudne aj nákupy.
·         že si s otcom dosť rozumiem
·         že spolu hráme hry
·         zmeny
·         keď nie je hádka a arogantnosť
·         2x neviem
·         otvorenosť, spoločenské hry, čas strávený spoločnou aktivitou
·         varenie, spontánne rozprávanie sa
·         čas strávený spolu, komunikácia (ale to som mal rád vždy)
·         otvorenosť v komunikácii
·         keď my, ako bratia, máme dobrý čas
·         mám na nich rada, že si občas nechajú aj poradiť
·         nedeľný obed
·         kľud a ticho
·         rodinné večere, spoločné aktivity
·         samota (ten, čo dal ,,sprosté dieťa”)
·         rozhovory, futbal, objatie (toto je u dotyčnej osoby neprehliadnuteľný jazyk lásky), spoločné stolovanie
·         spoločné aktivity
·         vzťahy, spontánnosť, otvorená domácnosť pre ľudí a priateľstvo
·         Hranie spoločenských hier, spoločné cesty autom, pozeranie filmov…
·         všetko…
·         Kávička a rozhovor v obývačke.

·         Cestovanie a výlety.

·         keď sme v kuchyni a spolu sa rozprávame, alebo hráme nejakú spoločnú hru, alebo keď ideme von si zašportovať, na prechádzky, keď spolu riešime otázky o Bohu
·         Máme spoločnú aktivitu. Chodíme večer sa prejsť do obchodu alebo iba do parku- ja a mama, nakúpime, pokecáme a tak
·         Atmosféru a čas spolu, najmä, keď hráme každý večer spoločenskú hru.
·         Toto je veľmi ťažká otázka, lebo my sa nijako nebavíme veľmi ako celá rodina nechodievame niekam. Nemáme úplne spoločné aktivity, vlastne ani neviem čo úplne spoločné máme všetci radi, asi aj prírodu ale keď do nej ideme, skoro vždy sa pohádame alebo sa necítime pri sebe príjemne, teda asi najmä z mojej strany, čo je moja chyba… Ale mám rada, keď ideme spolu autom a niekam cestujeme a potom možno zastavíme v nijakej pizzerii alebo na chvíľu vonku sa prevetrať. Vážim si, že mám starostlivého ocka, že dokáže aj o pol noci, keď mu dakto zavolá, že sa niečo deje dôjsť poňho. Môj ocko robí rád takéto skutky, ale iným spôsobom než mamka, mamka zase varí alebo spolu upratujeme a to je pre mňa vzácne tiež. A čo je najvzácnejšie, že sa ľúbime, aj keď si lezieme na nervy, že vieme vydržať spolu v jednej miestnosti.