Drahí priatelia, chceme sa poďakovať všetkým, ktorí nám darovali veci pre rodiny v Žehre.

Veľmi sme sa tešili, že sme po čase mohli vidieť deti a ich rodičov. Napriek náročnej ceste sme našli radosť byť spolu s Peťom, Marikou aj Laurou. Niektoré deti, ktoré boli na tábore pred siedmimi rokmi, už majú deti. Spev detí aj dospelých napriek chudobe zostal. Bol to príjemný čas a zhodli sme sa, že prídeme aj v lete.

Boli sme  u rodiny Maroša, ktorí majú s Jolykou päť detí. Najstarší Maroško má deväť rokov a je postihnutý. Nechodí, ale radostne s nami komunikoval. Bývajú v dome, kde majú jednu izbu, ale plánuje dostavať ešte jednu izbu. V dome bývajú rodičia aj sestra s deťmi.

Dole pod osadou žijú v činžiakoch.

Zastavil ma cestou Patrik, ktorý ma dve deti, a bývajú v prívese pri bytovke. Dal som mu tašku potravín a pre deti plienky a utierky. Rád strúha a tak si zarába. Prosil ma o strojček na strihanie. Páčil sa mi, ukázal mi svoje deti a príves. Je vždy pre nás výzva byť vďační za to, čo máme a nereptať.

Oto Šipoš