Kázeň na hore I. – Mt 5,1-8

/v /od
Úvod do série:
Matúš 7:24-27 24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.
Prosím, pamätajme na tieto slová na konci Matúša 7 pri každej kázni z tejto série. Múdri sme len vtedy, keď Jeho slová nielen počúvame, ale aj plníme! Len vtedy budeme stavať na skale!
Hlavné myšlienky kázne:
Podrobne rozobraný  3. verš: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Čo znamená byť chudobný v duchu?
  • Protiklad duchovného uspokojenia („som v podstate v pohode, mám sa ok duchovne, robím dobré aktivity atď.“).
  • Vyjadrenie stavu duchovnej nedostatočnosti, neúplnosti – bez ohľadu na to, koľko viem, ako „veľmi“ som zrelý, som duchovne vlastne stále zrelý veľmi málo, a stále mám v čom rásť, a plne si uvedomujem svoju duchovnú nedostatočnosť.
  • Protiklad duchovnej sebestačnosti. Nemám dosť vlastných duchovných síl, zdrojov, bez ohľadu na moju zrelosť.
  • Protiklad mentalite „na toto Boha nepotrebujem, zvládnem to sám“.
  • Bez živého vzťahu s Bohom som duchovne mŕtvy, nečinný, pasívny, letargický, apatický, zatvorený pravde, slobode.
  • Úplne závisím na Bohu vo všetkom, aj v tom, v čom som zdanlivo „dobrý“, obdarovaný.
  • Silne prežívam to, že Boha nevyhnutne potrebujem, a musím k Nemu ísť. A keď neviem ako tak hľadám nové spôsoby a robím nové kroky viery, nečakám pasívne.
  • Neignorujem, hlavne nie dlhodobo, niektoré svoje kľúčové duchovné „slabé stránky“, problémy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú môj duchovný rast, zmenu, ale aj vzťahy a službu iným
Hlavné aplikačné otázky:
  • Aké mám (každý má nejaké!) závislosti, alebo nejaké modly, ktoré mi bránia rozvíjať svoj vzťah s Bohom, a intenzívne Ho ďalej spoznávať (práca, rodina, deti, jedlo, internet, Facebook, šport, koníčky a pod.)?
  • Porovnávam sa s inými ľuďmi ohľadom duchovnej zrelosti („som zrelší ako on/ona“)? Je meradlom mojej zrelosti niekto menej zrelý a preto som vlastne spokojný s tým, kde som, aj keď potenciál, ktorý do mňa Boh vložil, je oveľa väčší?
  • Som citlivý na svoj hriech, hlavne nejaký dlhotrvajúci, neustále sa opakujúci, alebo ho/ich až ani nevnímam, neriešim, len tak ho trpím, rezignoval som na to?
  • Keď sa dozvedám, keď počujem alebo učím nové duchovné pravdy, je to aj s cieľom zmeny alebo len ako nové zaujímavé informácie? „Papierová“ vs. skutočná zmena.
  • Oddeľujem si kvalitný čas na aktivity, ktoré ma duchovne posúvajú vpred? Som ochotný pre-usporiadať si (aj povedať „nie“) svoj život tak, aby som mal kvalitný čas a dostatok energie na tieto aktivity?
  • Hľadám vôbec novú inšpiráciu, motiváciu, nápady pre svoj duchovný rast? Ak áno, kde, ako? Ak nie, prečo nie? Žijem len (prevažne) z mojej (dobrej) minulosti?
  • Spolieham sa primárne na iných, že ma budú ťahať dopredu, že sa môžem pri nich ďalej viezť, že budem čerpať z ich bohatého vzťahu s Bohom (ale oni nemôžu čerpať z môjho…), alebo jasne vidím nevyhnutnosť vlastnej vnútornej motivácie ísť ďalej?
  • Skrývam svoju skutočný duchovný život za niečo iné (svoju službu, svoje silné stránky, obdarovania, zaneprázdnenosť, nezáujem, čokoľvek…)?
  • Sú nejaké témy alebo oblasti v mojom živote, ktoré sú pre mňa citlivé a nerád o nich hovorím? Alebo, sú dokonca aj také témy, ktoré sú vyslovene nedotknuteľné (nebudem o nich hovoriť ani keby následky boli deštruktívne pre mňa alebo iných v mojom živote)?
Prečo názov „Žijeme v sebaklame?“
  • Falošný obraz, ktorý o sebe máme, nám bráni byť duchovne úprimnejšími, otvorenejšími a hladnejšími. Veríme viac dojmu, ktorý zo seba máme, alebo obrazu, ktorý si o sebe vytvoríme, ako skutočnej realite.
  • Radšej sa držíme týchto dvoch nereálnych, nesprávnych, nepravdivých konceptov, ako pravdy. A toto nám bráni ísť ďalej vo viere, ďalej sa razantne premieňať na Ježišov obraz, nasledovať Ho, konať Jeho vôľu.
  • Neuvedomujeme si naplno svoju „neúplnosť“ pred Bohom, môže to byť kvôli naším slabostiam, nenaplneným potrebám, emociálnym zraneniam, nezrelosti, hriechu. Myslíme si, že sme v pohode, veď to nie je až také zlé. Duchovnú vlažnosť opisuje ako prejav toho, že niekto nie je chudovný v duchu a preto nie je duchovne hladný.
  • Ježiš na to hovorí, že ten stav neúplnosti nevadí, že je to dokonca „požehnaný stav“, ale len AK (!) nás jeho hlboké uvedomenie si núti ísť k Bohu a posilňuje našu závislosť na Ňom.