Kázeň na hore VI. – Mt. 5,27-32
Ako nastavíme latku?
Ježiš pokračuje v popise toho, ako si Boh predstavuje, že budeme pristupovať k našim vzťahom. V tomto texte sa špecificky venuje postoju k osobám opačného pohlavia – mužov k ženám a žien k mužom a postoju k rozvodu. Jeho názor je znova veľmi radikálny. Ježiš posúva latku na úroveň, ktorú svet, v ktorom žijeme, nie je ochotný alebo schopný prijať. Ako sme na tom my?
Aplikačné otázky k textu:
1. Aká je úroveň čistoty mojich očí a rúk vo vzťahu k osobám opačného pohlavia? Ako mám nastavenú latku?
2. Ktoré situácie alebo prostredia sú pre mňa zdrojom pokušenia a kompromisov v tom, ako sa dívam na osoby opačného pohlavia alebo ako sa k nim správam?
3. Čo môžem spraviť, aby som sa posunul/a o krôčik bližšie k takému radikálnemu postoju, aký mal Ježiš?
Doplňujúce dokumenty na stiahnutie:
Štúdia o rozvode a opätovnom uzavretí manželstva z Bethlehem Baptist Church
Štúdia o rozvode a opätovnom uzavretí manželstva z Bethlehem Baptist Church – anglická verzia
Kázeň na hore V – Mt. 5,21-26
Hlavné myšlienky z kázne:
- toto nové sa však javí akoby ešte ťažšie než to predošlé, bez Božej pomoci sa to nedá naplniť
- aj v otázke hnevu nám nezostáva nič iné ako prísť k Ježišovi Kristovi a v pokore svojho srdca vyznať: “Ja to bez teba nedokážem, Ježiš“
- …načo sa on len pousmeje a zareaguje slovami: „Veď som vám hovoril, že bezo mňa nemôžete nič robiť.“
- zákon trestá vonkajší dokonaný čin (nezabiješ, lebo prídeš pred súd).
- Ježiš prehlasuje, že aj vnútorný postoj, ktorý môže viesť ku zlému činu, je závažným previnením (kto sa hnevá na brata, príde pred súd)
- Hnev je silná afektívna reakcia na prekážku, ktorá nám stojí v ceste pri dosahovaní nejakého cieľa. Je to emócia, ktorej zmyslom je jedinca pripraviť na útok
- Je to emócia, ktorá nám zvyšuje prietok krvi, čo zvyšuje pohotovosť k práci veľkých svalov.
- Vyplavuje sa adrenalín, čím sa zrýchľuje srdcová činnosť.
- Veľký a neprimeraný hnev zaslepuje, nedokážeme triezvo posúdiť situáciu, reagujeme neprimeranou silou alebo svalovým napätím.
- Primeraná miera hnevu naopak môže skoncentrovať rozptýlenú pozornosť na vymedzený okruh dôležitých vecí, napr. mobilizáciou vlastnej energie, lepšie sledovanie pohybu súpera, a pod.
Kedy je hnev hriechom?
- zlosť vybuble v skutky hnevu (už nielen buchneš päsťou do steny ale kopneš aj do psa či mačky) alebo sa vykričíš
- pomaly sa v tebe začne usádzať zlomyseľnosť a horkosť – a teda túžba priať niekomu zlo či mu aj konkrétne ublížiť….
- ďalšie skutky hnevu: na niekom sa vyvŕšiť, ponížiť ho či sa danej osobe pomstiť (slovne či skutkom)
- „…pomsta patrí Bohu a nie nám.“ Rim 12:19
- pokiaľ sa hneváš na brata – hneváš sa na osobu = vtedy je tvoj hnev hriešny „Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd.“ Matúš 5:22
- “Chvejte sa a nehrešte, uvažujte na lôžku a zmĺknite.” Žalm 4:4
- Nereaguj hneď
- Daj si čas na mini reflexiu – napočítaj pomaly do 10
- “Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe,
- nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar.
- nesmieš prehliadať konflikt – dorieš ho, kým ti neprenikne cez kožu ako kyselina a začne ničiť životu dôležité orgány.
- konflikty ruinujú vzťahy
- zmierenie podmienkou účasti na bohoslužbe
- náš čas je limitovaný – preto sa zmier, kým máš ešte možnosť
- ľudská povahaje totiž známa tým, že rada buduje ploty, múry či steny a tak si robí od druhého odstup, múry oddeľujú či rozdeľujú
- múry medzi manželmi, múry medzi rodičmi a deťmi, múry medzi starými a mladými či múry medzi bielymi a farebnými
- Kristus prišiel ľudstvu ukázať, že je možné žiť aj bez múrov a že ich vlastne ani nepotrebujeme
- najdôležitejšie sú vzťahy – všetko ostatné sú detaily…
- Boh očakáva, že dnes to budeš práve ty, kto urobí prvý krok.
- Boh nám zveril službu urovnávania vzťahov.
- Boh nechce byť uctievaný tam, kde je brat zneuctený. Ešte žijeme v čase milosti, lebo ešte máme brata… a ešte sme s ním na ceste.
Otázky:
- Ak ma premáha hnev, čo je to, čo mi pomáha stiahnuť sa a upokojiť sa?
- Veríš, že zmierenie sa s bratom je podmienkou účasti na bohoslužbe? Prečo?
- Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 22-26). Pavol tu, ako vidíme nasledovníkom Krista v Efeze radí, aby sa hnevali, ale nehrešili. Ako je možné hnevať sa, ale nehrešiť?
- Uveďte niekoľko situácií, v ktorých aj pre Krista bolo prirodzené nenávidieť/hnevať sa na ľudí…
Kázeň na hore IV – Mt. 5,17-20
- Zákon ako súčasť zmluvy Hospodina s vyvoleným ľudom.
- Zákon a proroci – celá Stará zmluva, základné zhrnutie v desatore (Ex 20).
- Dve základné časti zákona:
– Prvá sa týka Boha ako jediného, zvrchovaného, svätého. Obradný, kultický zákon – ako sa správať k Bohu, ako Ho uctievať.
– Druhá sa týka Izraela ako vyvoleného ľudu. Právnické a mravné zákony – ako sa správať k ľuďom.
- Neschopnosť ľudí dodržiavať požiadavky zákona – Boží hnev, bolesť, túžba vyjadrená najmä v prorokoch. Boží trest – babylonské zajatie
- Návrat k zákonu po zajatí – zákonník Ezdráš, zákonníci, chasidi, farizeji – na začiatku bola vrúcna zbožnosť, túžba po poznaní zákona ako Božej vôle
- Postupné sústredenie sa na detaily a odklon od vzťahov – k Bohu i k ľuďom, vznik zákonníctva a farizejstva, na ktorom Ježiš kritizuje pokrytectvo, sústredenie sa na to, čo vidieť na povrchu, nie na srdce
- Izraelské náboženstvo je náboženstvo srdca, je náročnejšie ako modlárstvo, pri ktorom stačí dodržiavať pravidlá a rituály
Ježiš naplnil zákon – On sa stal všetkou plnosťou, Naplnil obradný zákon – stal sa obeťou i veľkňazom, naplnil mravný zákon – dokonale ho dodržiaval, naplnil občiansky zákon – bol dokonale spravodlivý.
Naplnením zákona je láska. Najväčšie Božie prikázania sa dajú zhrnúť do lásku k Bohu a blížnemu. Mt 22,35-40, Rim 13,8-10
Spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov nie je založená na mojej spravodlivosti, nie som schopný naplniť všetky požiadavky zákona. Musí byť založená na Kristovej radikálnej dokonalej spravodlivosti – spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista (Rim 3,22).
Vijsť do kráľovstva nebeského sa dá len skrze vieru v spravodlivého Ježiša Krista.
Miesto (malé, veľké) v kráľovstve nebeskom ale závisí od radikálnosti mojej viery.
Výzvy:
- Viera – identifikácia so smrťou a zmŕtvychvstaním s Kristom – zomretie hriechu a život v Duchu
- Skutky nie záslužné, za ktoré si zaslúšim vstup do kráľovstva, ale skutky lásky. Čo by som neurobil pre môjho milujúceho a milovaného Boha?
Otázky:
- Na čom je založená tvoja spravodlivosť? Snažíš sa podať výkony, za ktoré ťa Boh prijme? Alebo si prijatý Boh taký aký si a uvedomuješ si, že On musel zomrieť za Tvoje hriechy? Stojíš na Kristovej spravodlivosti?
- Sú v tvojom živote nejaké prvky zákonníctva, pokrytectva, farizejstva? Aký krok môžeš urobiť, aby tvoja viera nebola viac morálkou ako vzťahom?
- Stačí ti “skromné posledné miestečko v nebi”? Máš radšej svoje drobné, väčšie kompromisy s hriechom? Nechceš byť “príliš radikálny vo viere”, “príliš fanatický”?
- Si ochotný ísť za Kristom radikálnym spôsobom, bez kompromisov? Urobíš to, čo ti povie, i keby si sa stal tým radikálne iným ako tvoje okolie?
Kázeň na hore III – Mt. 5,13-16
- Sme soľou zeme. Ste tou jedinečnou chuťou, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Ste tou jedinečnou prísadou, ktorá je bežnou súčasťou života každého človeka. Ste tou jedinečnou substanciou, bez ktorej by sme sa vedeli len ťažko zaobísť. A preto si dajte pozor, aby ste nestratili svoju slanosť. Spravte všetko preto, aby ste nestratili svoju jedinečnú príchuť. Nesmiete si dovoliť, stratiť svoju slanosť.
- Našou slanosťou je životný štýl, ktorý je popísaný v blahoslavenstvách. Je to život odovzdaný Bohu, pre ktorý je prioritou Božie kráľovstvo a pre ktorý ostatné veci nie sú až také podstatné. Je to život identifikovaný s Ježišom do tej miery, že sa to nedá prehliadnuť. Je to život tak vydaný Bohu, že mu je dokonca jedno, či je prenasledovaný a hanený pre spravodlivosť – to znamená, že ani vlastné bezpečie a pohodlie nemá vyššiu prioritu, ako nasledovanie Krista.
- Sme soľou pre naše okolie. Boh nás kladie do nášho prostredia a chce, aby sme boli neprehliadnuteľní ako Jeho nasledovníci.
- Čo nám pomáha nestratiť svoju slanosť? Čokoľvek, čo buduje náš vzťah s Bohom. U každého to môže vyzerať trochu inak, no svoju slanú kvalitu si udržíte, ak budete žiť v moci Ducha Svätého, ak budete zo všetkých síl chcieť spoznávať a konať Božiu vôľu, ak budete žiť v hlbokom, autentickom spoločenstve s inými veriacimi ľuďmi, ak budete pravidelne hovoriť s Bohom, ak budete pestovať akékoľvek duchovné disciplíny, ktoré vás budú ťahať k Bohu.
- Sme svetlo sveta. Svetlo môže svietiť iba vtedy, keď nie je zakryté. Svetlo nemá zmysel, ak nesvieti. Svetlo potrebuje byť viditeľné na to, aby sa mohli svetelné vlny a svetelné častice šíriť do okolia. Inými slovami – podobne ako soľ, aj svetlo má zmysel iba vtedy, keď je ho cítiť. Inak nemá zmysel ho ani zapaľovať alebo vytvárať.
- V čom má to svetlo spočívať? Majú to byť vaše dobré skutky, ktoré budú tak jasne prepojené s Bohom, že ľudia nebudú oslavovať vás, ale vášho Otca, ktorý je v nebesiach!
- Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. Slovo dielo sa dá preložiť, že sme jeho poiema – z toho pochádza slovo poézia, ktorú prinášame – sme Jeho poéziou a vytvárame Jeho poéziu v našom okolí, do ktorého nás postavil.
Čo majú spoločné soľ a svetlo?
- Stačí málo, aby ich bolo cítiť, no keď sú tam, kde majú byť, je to úžasné. Je zaujímavé, že keď je príliš veľa soli, nie je to príjemné a keď je príliš veľa svetla, tiež to nie je príjemné.
- Najlepšie fungujú, keď sú v tom správnom prostredí – Ježiš hovorí – ste soľou zeme a svetlom sveta. Soľ aj to svetlo je niekomu určené.
- Ako soľ a svetlo nemáme byť ohraničení len na naše spoločenstvo – teda na spoločenstvo soľničky.
- 3 základné prostredia, v ktorých ľudia trávia svoj život – rodina, práca alebo škola, voľnočasové sociálne prostredie a u kresťanov k tomu pribúda ešte štvrté – cirkevné prostredie so všetkými jeho aktivitami.
- Všetko, čo robíme, musíme robiť pre iných – cirkev má zmysel iba vtedy, keď sa zaujíma o druhých
- Nebuďme viac zborom zahľadeným do seba
- Ak sú tam, kde majú byť, sú neprehliadnuteľné – a to dokonca aj v malých množstvách.
- Akými rôznymi spôsobmi môže človek pre svoje okolie pôsobiť ako soľ zeme?
- Ako si udržuješ slanosť vo svojom živote?
- Ako cítiť tvoju slanosť v tvojej rodine, práci/škole a vo tvojom voľnom čase?
- Kedy máš tendencie skrývať svetlo, ktorým si? Čo ťa k tomu vedie?
- Popíš situáciu zo svojho života, kedy ľudia videli tvoje dobré skutky a oslavovali tvojho Otca v nebesiach.
Kázeň na hore II – Mt 5,1-12
- bohatých či už v oblasti hmotnej alebo duchovnej.
- suverénov, šťastlivcov a bezstarostných, nie tých, ktorí berú zlo tak vážne, že nad ním žalostia
- silných a bezohľadných, nie krotkých a jemných
- nasýtených a nie hladných
- tých ktorí idú len za svojim prospechom a nie tých, ktorí sa pletú do záležitostí druhých a zamestnávajú sa dobročinnosťou akou je napríklad milosrdenstvo a pôsobenie pokoja
- tých, ktorí dosahujú svoje ciele podľa okolností, v prípade potreby aj nekalými prostriedkami a nie čistých srdcom, ktorí odmietajú skompromitovať svoju poctivosť
- oslavuje zaistených a obľúbených a nie tých, ktorí musia znášať prenasledovanie
- Dá sa vôbec v dnešnom svete dosiahnuť takýto charakter, byť takým človekom, o ktorom Ježiš hovorí, že je blahoslavený?
- O kom to vlastne hovorí? Je to portrét nejakého hrdinu viery, ktorý sa tu a tam občas vyskytne? Alebo portrét dokonalého človeka v nebi? Či je to nedosiahnuteľný ideál?
- Nie! Je to charakteristika každého znovuzrodeného kresťana. Obraz toho, aký máš byť, ak si prijal Pána Ježiša za svojho Záchrancu. Pre každého kresťana platia všetky tieto charakteristiky tu a teraz a nielen niektoré a niekedy v budúcnosti. Som taký? Ak nie, kde je teda problém?
- Ako riešiť rozpor medzi realitou sveta, tým aký som a tým, čo v blahoslavenstvách a v kázni na hore hovorí Pán Ježiš?
- Nakoľko som stále zviazaný s týmto svetom a nakoľko som odlišný od neho a túžim byť podobný Kristovi? Nakoľko sa zameriavam a uvažujem nad večnými vecami a hodnotami a koľko času venujem tým pominuteľným?
Karikatúry kresťana
- Tieto črty nie sú prirodzené charakterové vlastnosti, s ktorými sa človek narodí a nie sú ani rozvinutím týchto prirodzených vlastností:
- chudobný v duchu nie je mentálne retardovaný, alebo málo vzdelaný človek,
- žalostiaci nie je pesimista, ktorý vidí všetko čierne, alebo človek v depresii.
- krotký človek o ktorom hovorí Ježiš nie je utiahnutý introvert,
- milosrdný nie je každý, kto urobí nejaký dobročinný skutok,
- človek tvoriaci pokoj nie je niekto, kto si nechá skákať po hlave
- blahoslaveným prenasledovaným nie je niekto, kto je prenasledovaný pre svoje prešľapy, chyby, či politické presvedčenie
- Tieto vlastnosti sa nedajú ani dosiahnuť a vypôsobiť nejakým ľudským úsilím a snahou, ani žiadnymi náboženskými úkonmi, či liturgiou.
- neplatí to pre nejakú kastu vyvolených, pre mníchov, pre kňazov, farárov, ktorí majú žiť kresťanstvo na plný úväzok, ktorí sa viac, alebo menej izolujú od reálneho sveta, či už do kláštora, alebo cirkevných štruktúr. Nie je to o kresťanoch-profíkoch.
- Spojením predchádzajúcich dvoch vzniká karikatúra humanistu, neznovuzrodeného človeka, ktorý sa snaží naplniť niektoré blahoslavenstvá a príkazy obsiahnuté v Kázni na hore vlastnými silami a tak vznikajú mnohé nedorozumenia, ba priam zosmiešňovania týchto príkazov, keď sa napríklad snažia tvoriť pokoj ľudia, ktorí preskočili ten základ a nespoznali vlastnú biedu a hriech.
- Ďalší kresťania dokonca v mene evanjelizácie a misie ignorujú tieto požiadavky a snažia sa byť čo najviac podobní svetu a ľuďom v ňom. Ospravedlňujú to tým, že chcú tých neveriacich získať pre Krista. Preto taktne zamlčia, že bez toho, aby človek skutočne zúfal nad sebou a svojou hriešnosťou a uvedomil si nakoľko potrebuje Krista a Jeho obeť na kríži, bez toho nie je možné znovuzrodenie. Miesto toho predstavujú kresťanstvo ako super zábavu, spásu a Ježiša ako reklamný produkt, ktorý zabezpečí večný život.
- Sú to vlastnosti ľudí z iného sveta, vlastnosti nebešťanov, občanov Nebeského (Božieho) kráľovstva. Občania tohto kráľovstva, kresťania majú byť úplne odlišní, radikálne sa majú odlišovať od ostatných ľudí. Práve v našej radikálnej odlišnosti je príťažlivosť, ktorá oslovuje a priťahuje neznovuzrodených ľudí.
- Nie je to otázka voľby, otázka rozhodnutia, či budem taký, alebo nie. Ak tvrdíš, že si kresťan a pri tom vôbec netúžiš byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš, ak vôbec netúžiš po tom, aby Tvoj život bol určovaný výhľadom na večnosť, na stretnutie s Bohom, na odplatu v nebesiach, ak sa na to vôbec netešíš a je ti to ľahostajné, tak potom je otázne, či si vôbec kresťan.
- Ak túžiš potom, byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš tak sa nedaj oklamať diablom a znechutiť, že je to nedosiahnuteľná chiméra. Všetky tieto vlastnosti sa získavajú znovuzrodením tak, ako dieťa získava niektoré prirodzené vlastnosti pri narodení. Ak si ešte neprežil znovuzrodenie, alebo si si nie istý, môžeš ho prežiť hoci aj dnes, keď vyznáš svoje hriechy, prijmeš odpustenie a odovzdáš vládu nad svojim životom Pánovi Ježišovi. (Ak nevieš ako to urobiť, rád Ti pri tom ja, alebo niekto iní z bratov a sestier pomôžeme).
- Ak si sa už znovu narodil, tak už tieto vlastnosti máš, už si ich dostal. Teraz s pomocou Ducha Svätého, ktorý je v Tebe môžeš tieto vlastnosti rozvíjať a zo dňa na deň sa viac podobať obrazu, ktorý tu v blahoslavenstvách načrtol Pán Ježiš, zo dňa na deň sa viac podobať Jemu samému. Ak sa zatiaľ málo podobáš tomuto portrétu, je to preto, lebo brániš Duchu Svätému, aby v Tebe tieto nové vlastnosti rozvíjal. Stále dávaš veľa priestoru tvojej starej hriešnej prirodzenosti. Vyžaduje to aj Tvoje úsilie a prácu, uskutočnenie konkrétnych zmien v živote.
- Možno jednou z tých zmien je, že vyčleníš čas na štúdium Písma, napríklad aj prostredníctvom štúdia Kázne na hore, kde Pán Ježiš aplikuje tieto vlastnosti do konkrétnych situácií života. Ak však nevieme, nepoznáme dobre, ako vyzerá predloha, Pán Ježiš Kristus, ak nepočúvame Jeho slová, tak budeme aj naďalej poskytovať ľuďom okolo len karikatúry a nie skutočný obraz učeníka Kristovho, kresťana, akého si On praje mať, ktorý sa zo dňa na deň podobá viacej Jemu samému.
Kázeň na hore I. – Mt 5,1-8
- Protiklad duchovného uspokojenia („som v podstate v pohode, mám sa ok duchovne, robím dobré aktivity atď.“).
- Vyjadrenie stavu duchovnej nedostatočnosti, neúplnosti – bez ohľadu na to, koľko viem, ako „veľmi“ som zrelý, som duchovne vlastne stále zrelý veľmi málo, a stále mám v čom rásť, a plne si uvedomujem svoju duchovnú nedostatočnosť.
- Protiklad duchovnej sebestačnosti. Nemám dosť vlastných duchovných síl, zdrojov, bez ohľadu na moju zrelosť.
- Protiklad mentalite „na toto Boha nepotrebujem, zvládnem to sám“.
- Bez živého vzťahu s Bohom som duchovne mŕtvy, nečinný, pasívny, letargický, apatický, zatvorený pravde, slobode.
- Úplne závisím na Bohu vo všetkom, aj v tom, v čom som zdanlivo „dobrý“, obdarovaný.
- Silne prežívam to, že Boha nevyhnutne potrebujem, a musím k Nemu ísť. A keď neviem ako tak hľadám nové spôsoby a robím nové kroky viery, nečakám pasívne.
- Neignorujem, hlavne nie dlhodobo, niektoré svoje kľúčové duchovné „slabé stránky“, problémy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú môj duchovný rast, zmenu, ale aj vzťahy a službu iným
- Aké mám (každý má nejaké!) závislosti, alebo nejaké modly, ktoré mi bránia rozvíjať svoj vzťah s Bohom, a intenzívne Ho ďalej spoznávať (práca, rodina, deti, jedlo, internet, Facebook, šport, koníčky a pod.)?
- Porovnávam sa s inými ľuďmi ohľadom duchovnej zrelosti („som zrelší ako on/ona“)? Je meradlom mojej zrelosti niekto menej zrelý a preto som vlastne spokojný s tým, kde som, aj keď potenciál, ktorý do mňa Boh vložil, je oveľa väčší?
- Som citlivý na svoj hriech, hlavne nejaký dlhotrvajúci, neustále sa opakujúci, alebo ho/ich až ani nevnímam, neriešim, len tak ho trpím, rezignoval som na to?
- Keď sa dozvedám, keď počujem alebo učím nové duchovné pravdy, je to aj s cieľom zmeny alebo len ako nové zaujímavé informácie? „Papierová“ vs. skutočná zmena.
- Oddeľujem si kvalitný čas na aktivity, ktoré ma duchovne posúvajú vpred? Som ochotný pre-usporiadať si (aj povedať „nie“) svoj život tak, aby som mal kvalitný čas a dostatok energie na tieto aktivity?
- Hľadám vôbec novú inšpiráciu, motiváciu, nápady pre svoj duchovný rast? Ak áno, kde, ako? Ak nie, prečo nie? Žijem len (prevažne) z mojej (dobrej) minulosti?
- Spolieham sa primárne na iných, že ma budú ťahať dopredu, že sa môžem pri nich ďalej viezť, že budem čerpať z ich bohatého vzťahu s Bohom (ale oni nemôžu čerpať z môjho…), alebo jasne vidím nevyhnutnosť vlastnej vnútornej motivácie ísť ďalej?
- Skrývam svoju skutočný duchovný život za niečo iné (svoju službu, svoje silné stránky, obdarovania, zaneprázdnenosť, nezáujem, čokoľvek…)?
- Sú nejaké témy alebo oblasti v mojom živote, ktoré sú pre mňa citlivé a nerád o nich hovorím? Alebo, sú dokonca aj také témy, ktoré sú vyslovene nedotknuteľné (nebudem o nich hovoriť ani keby následky boli deštruktívne pre mňa alebo iných v mojom živote)?
- Falošný obraz, ktorý o sebe máme, nám bráni byť duchovne úprimnejšími, otvorenejšími a hladnejšími. Veríme viac dojmu, ktorý zo seba máme, alebo obrazu, ktorý si o sebe vytvoríme, ako skutočnej realite.
- Radšej sa držíme týchto dvoch nereálnych, nesprávnych, nepravdivých konceptov, ako pravdy. A toto nám bráni ísť ďalej vo viere, ďalej sa razantne premieňať na Ježišov obraz, nasledovať Ho, konať Jeho vôľu.
- Neuvedomujeme si naplno svoju „neúplnosť“ pred Bohom, môže to byť kvôli naším slabostiam, nenaplneným potrebám, emociálnym zraneniam, nezrelosti, hriechu. Myslíme si, že sme v pohode, veď to nie je až také zlé. Duchovnú vlažnosť opisuje ako prejav toho, že niekto nie je chudovný v duchu a preto nie je duchovne hladný.
- Ježiš na to hovorí, že ten stav neúplnosti nevadí, že je to dokonca „požehnaný stav“, ale len AK (!) nás jeho hlboké uvedomenie si núti ísť k Bohu a posilňuje našu závislosť na Ňom.