Kázeň na hore II - Mt 5,1-12

Náčrt portrétu kresťana:

Prvá časť – aký je ten človek vo svojom vnútri

Druhá časť – ako sa to prejavuje v jeho vzťahoch k ostatným ľuďom a k okolitému svetu

Tieto charakteristiky sú usporiadané vzostupne, každá nasledujúca vyplýva z tých predchádzajúcich a nemôže bez nich existovať. Človek teda nemôže byť krotký, ak ešte predtým nie je chudobný v duchu a žalostiaci, ani nemôže tvoriť pokoj, ak o ňom neplatia predchádzajúce charakteristiky.

1. Chudobný v duchu.

Byť chudobný duchom znamená uznať svoj duchovný bankrot pred Bohom, to, že som žobrákom, že nemám čo Bohu ponúknuť, nič, čím by som sa mohol obhájiť, nič čím by som si mohol získať Božiu náklonnosť. Taký človek vidí svoje zlé sklony, nerozumné a škodlivé túžby, svoje zakorenené nepriateľstvo voči Bohu, lásku ku svetu, má pred očami svoje zlé skutky, ktoré ani nemôže zrátať. Vidí preto, že je úplne bezmocný, že neodčiní minulé hriechy, že Bohu nemôže nič dať ako výkupné za vlastnú dušu. Nenachádza žiadne východisko a môže len volať k Bohu, aby ho zachránil. Jedine takýto človek, ktorý sa stal ničím a spolieha len na Božie milosrdenstvo je chudobný duchom. Chudobní v duchu sú pokorní, ktorí poznajú seba, ktorí sú usvedčení z hriechu.

2. Žalostiaci

Toto poznanie seba samého, toho aký je vo svojej podstate skazený a hriešny, ho vedie k tomu, že žalostí nad sebou, ale aj nad hriechom, ktorý vidí okolo seba, ktorý zotročuje svet a ostatných ľudí a vedie k mnohým nešťastiam. Je to zármutok pokánia, bez ktorého nie je možné byť človekom podľa Kristovej vôle. Mnohí ľudia síce uznajú, že sú hriešni, že nič nemajú dobré, čo by ponúkli Bohu, ale nedôjdu do bodu, keď vidiac svoju neschopnosť konať to, čo je dobré, čo chce Boh, volajú ako apoštol Pavel. „Biedny ja človek ! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti“ (R 7, 24). Mnohí síce žalostia, ale len nad dôsledkami hriechu, ktoré musia znášať, ale nie nad svojou skazenosťou.

3. Krotký

Človek, ktorý dovolí, aby Božie svetlo odhalilo jeho hriechy a žalostí nad nimi je preto krotký a skromný vo všetkých svojich vzťahoch, pretože ho poctivosť núti dovoliť druhým, aby si o ňom mysleli a prípadne aj povedali to, čo on sám o sebe pred Bohom vyznáva. Ustavične si uvedomuje, že Boh i ľudia o ňom zmýšľajú a s ním zaobchádzajú ešte stále lepšie, ako si zasluhuje a preto nie je citlivý na seba a neuráža sa.

4. Lačnie a žízni po spravodlivosti

So svojou hriešnosťou sa však nezmieri, pretože lačnie a žízni po spravodlivosti a túži rásť v milosti a dobrote. Túži po vyslobodení z hriechu vo všetkých jeho formách a prejavoch, túži po pozitívnej svätosti, čistote. Tento hlad a smäd má človek, ktorý túži, aby sa v každom jeho čine aj v celom jeho živote prejavovalo ovocie Ducha. Túžba po spravodlivosti je túžbou po správnom vzťahu s Bohom. Túži poznať Boha a mať s Ním obecenstvo, chodiť s Otcom a s Pánom Ježišom v Duchu Svätom, v Jeho svetle. Zvrchovanou túžbou človeka, ktorý lačnie a žízni po spravodlivosti je podobať sa Kristovi. Túto túžbu musí uspokojovať neustále, dennodenne, ako hlad a smäd.

5. Milosrdný

Vzťah k Bohu ho neodvedie od spoločnosti, ani ho neodlúči od bolestí sveta. Naopak je uprostred nich a preukazuje milosrdenstvo všetkým, ktorí sú ubití nešťastím a hriechom. Nielen ich ľutuje a súcití s biedou mužov a žien a túži im pomôcť, ale aj vynakladá úsilie, aby odstránil utrpenie, ktoré je následkom hriechu. Milosrdným ho robí Božie odpustenie a milosť, ktorú sám prežil.

6. Čistého srdca

Človek tu vykreslený má čisté srdce. Čistí srdcom sú úplne úprimní. Ich celý život, navonok aj v súkromí, je pred Bohom aj pred ľuďmi priezračný. Ich srdce, ich myšlienky a pohnútky sú čisté, nepoznačené niečím nepravdivým, skrytým, či podlým. Pokrytectvo a podvod sú im cudzie, nepoznajú klamstvo. Moderne by sme povedali, že žijú transparentným životom, ktorý ktokoľvek, kedykoľvek môže skontrolovať a nenájde tam nič zlého. Byť čistý srdcom teda znamená podobať sa Pánovi Ježišovi, „ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v Jeho ústach lesť“, znamená byť dokonalý, bez poškvrny, čistý. Byť čistý srdcom znamená zachovávať to prvé a najväčšie prikázanie, to je milovať Pána, svojho Boha celým srdcom, z celej duše a z celej mysle.

7.Tvorí pokoj

Jedine takýto človek, pre ktorého platia všetky predchádzajúce charakteristiky, môže pôsobiť a aj pôsobí ako skutočný tvorca pokoja. Miluje Boha a človeka, zošklivuje a zavrhuje všetky spory a hádky, všetky nezhody a sváry, snaží sa utišovať a ukľudňovať divoké vášne ľudí, zmierovať sváriace sa strany a ak je to možné ich aj zmieriť. Používa všetky svoje sily, všetky schopnosti, ktoré mu Boh dal, každý možný spôsob, aby zachovával pokoj tam kde je a nastolil ho tam, kde nie je. Sám nevyvoláva konflikty svojou povahou, naopak aktívne usiluje o to, aby bol mier medzi človekom a človekom, medzi skupinou a skupinou, národom a národom. Je to človek, ktorého konečným a zvrchovaným záujmom je to, aby všetci ľudia mali pokoj s Bohom. Nesnaží sa nastoliť pokoj za každú cenu, ani „mať pokoj“, aj za cenu toho, že by toleroval hriech, nespravodlivosť a útlak. Nie je to teda falošný pokoj, ale skutočný pokoj založený na spravodlivosti.

8. Prenasledovaný pre spravodlivosť

Práve pre túto svoju inakosť, svoje postoje, pre svoj charakter, svoju nekompromisnú túžbu po spravodlivosti a pre jej presadzovanie, pre svoju podobu s Kristom sa nedočká vďačnosti, ale odporu, je urážaný, napadaný a prenasledovaný pre spravodlivosť, za ktorou stojí a pre Krista, s ktorým sa stotožňuje.

Aplikácia v dnešnom svete:

Reálny svet okolo nás totiž uznáva úplne protikladné hodnoty a princípy. Svet považuje za blahoslavených:

bohatých či už v oblasti hmotnej alebo duchovnej.
suverénov, šťastlivcov a bezstarostných, nie tých, ktorí berú zlo tak vážne, že nad ním žalostia
silných a bezohľadných, nie krotkých a jemných
nasýtených a nie hladných
tých ktorí idú len za svojim prospechom a nie tých, ktorí sa pletú do záležitostí druhých a zamestnávajú sa dobročinnosťou akou je napríklad milosrdenstvo a pôsobenie pokoja
tých, ktorí dosahujú svoje ciele podľa okolností, v prípade potreby aj nekalými prostriedkami a nie čistých srdcom, ktorí odmietajú skompromitovať svoju poctivosť
oslavuje zaistených a obľúbených a nie tých, ktorí musia znášať prenasledovanie

Otázky:

Dá sa vôbec v dnešnom svete dosiahnuť takýto charakter, byť takým človekom, o ktorom Ježiš hovorí, že je blahoslavený?
O kom to vlastne hovorí? Je to portrét nejakého hrdinu viery, ktorý sa tu a tam občas vyskytne? Alebo portrét dokonalého človeka v nebi? Či je to nedosiahnuteľný ideál?
Nie! Je to charakteristika každého znovuzrodeného kresťana. Obraz toho, aký máš byť, ak si prijal Pána Ježiša za svojho Záchrancu. Pre každého kresťana platia všetky tieto charakteristiky tu a teraz a nielen niektoré a niekedy v budúcnosti. Som taký? Ak nie, kde je teda problém?
Ako riešiť rozpor medzi realitou sveta, tým aký som a tým, čo v blahoslavenstvách a v kázni na hore hovorí Pán Ježiš?
Nakoľko som stále zviazaný s týmto svetom a nakoľko som odlišný od neho a túžim byť podobný Kristovi? Nakoľko sa zameriavam a uvažujem nad večnými vecami a hodnotami a koľko času venujem tým pominuteľným?

Karikatúry kresťana

Tieto črty nie sú prirodzené charakterové vlastnosti, s ktorými sa človek narodí a nie sú ani rozvinutím týchto prirodzených vlastností:
- chudobný v duchu nie je mentálne retardovaný, alebo málo vzdelaný človek,
- žalostiaci nie je pesimista, ktorý vidí všetko čierne, alebo človek v depresii.
- krotký človek o ktorom hovorí Ježiš nie je utiahnutý introvert,
- milosrdný nie je každý, kto urobí nejaký dobročinný skutok,
- človek tvoriaci pokoj nie je niekto, kto si nechá skákať po hlave
- blahoslaveným prenasledovaným nie je niekto, kto je prenasledovaný pre svoje prešľapy, chyby, či politické presvedčenie
Tieto vlastnosti sa nedajú ani dosiahnuť a vypôsobiť nejakým ľudským úsilím a snahou, ani žiadnymi náboženskými úkonmi, či liturgiou.
- neplatí to pre nejakú kastu vyvolených, pre mníchov, pre kňazov, farárov, ktorí majú žiť kresťanstvo na plný úväzok, ktorí sa viac, alebo menej izolujú od reálneho sveta, či už do kláštora, alebo cirkevných štruktúr. Nie je to o kresťanoch-profíkoch.
- Spojením predchádzajúcich dvoch vzniká karikatúra humanistu, neznovuzrodeného človeka, ktorý sa snaží naplniť niektoré blahoslavenstvá a príkazy obsiahnuté v Kázni na hore vlastnými silami a tak vznikajú mnohé nedorozumenia, ba priam zosmiešňovania týchto príkazov, keď sa napríklad snažia tvoriť pokoj ľudia, ktorí preskočili ten základ a nespoznali vlastnú biedu a hriech.
Ďalší kresťania dokonca v mene evanjelizácie a misie ignorujú tieto požiadavky a snažia sa byť čo najviac podobní svetu a ľuďom v ňom. Ospravedlňujú to tým, že chcú tých neveriacich získať pre Krista. Preto taktne zamlčia, že bez toho, aby človek skutočne zúfal nad sebou a svojou hriešnosťou a uvedomil si nakoľko potrebuje Krista a Jeho obeť na kríži, bez toho nie je možné znovuzrodenie. Miesto toho predstavujú kresťanstvo ako super zábavu, spásu a Ježiša ako reklamný produkt, ktorý zabezpečí večný život.

Výzvy:

Tieto vlastnosti sú darom Ducha Svätého, ktoré človek získava pri znovuzrodení.

Sú to vlastnosti ľudí z iného sveta, vlastnosti nebešťanov, občanov Nebeského (Božieho) kráľovstva. Občania tohto kráľovstva, kresťania majú byť úplne odlišní, radikálne sa majú odlišovať od ostatných ľudí. Práve v našej radikálnej odlišnosti je príťažlivosť, ktorá oslovuje a priťahuje neznovuzrodených ľudí.
Nie je to otázka voľby, otázka rozhodnutia, či budem taký, alebo nie. Ak tvrdíš, že si kresťan a pri tom vôbec netúžiš byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš, ak vôbec netúžiš po tom, aby Tvoj život bol určovaný výhľadom na večnosť, na stretnutie s Bohom, na odplatu v nebesiach, ak sa na to vôbec netešíš a je ti to ľahostajné, tak potom je otázne, či si vôbec kresťan.
Ak túžiš potom, byť takým človekom o akom tu hovorí Pán Ježiš tak sa nedaj oklamať diablom a znechutiť, že je to nedosiahnuteľná chiméra. Všetky tieto vlastnosti sa získavajú znovuzrodením tak, ako dieťa získava niektoré prirodzené vlastnosti pri narodení. Ak si ešte neprežil znovuzrodenie, alebo si si nie istý, môžeš ho prežiť hoci aj dnes, keď vyznáš svoje hriechy, prijmeš odpustenie a odovzdáš vládu nad svojim životom Pánovi Ježišovi. (Ak nevieš ako to urobiť, rád Ti pri tom ja, alebo niekto iní z bratov a sestier pomôžeme).
Ak si sa už znovu narodil, tak už tieto vlastnosti máš, už si ich dostal. Teraz s pomocou Ducha Svätého, ktorý je v Tebe môžeš tieto vlastnosti rozvíjať a zo dňa na deň sa viac podobať obrazu, ktorý tu v blahoslavenstvách načrtol Pán Ježiš, zo dňa na deň sa viac podobať Jemu samému. Ak sa zatiaľ málo podobáš tomuto portrétu, je to preto, lebo brániš Duchu Svätému, aby v Tebe tieto nové vlastnosti rozvíjal. Stále dávaš veľa priestoru tvojej starej hriešnej prirodzenosti. Vyžaduje to aj Tvoje úsilie a prácu, uskutočnenie konkrétnych zmien v živote.
Možno jednou z tých zmien je, že vyčleníš čas na štúdium Písma, napríklad aj prostredníctvom štúdia Kázne na hore, kde Pán Ježiš aplikuje tieto vlastnosti do konkrétnych situácií života. Ak však nevieme, nepoznáme dobre, ako vyzerá predloha, Pán Ježiš Kristus, ak nepočúvame Jeho slová, tak budeme aj naďalej poskytovať ľuďom okolo len karikatúry a nie skutočný obraz učeníka Kristovho, kresťana, akého si On praje mať, ktorý sa zo dňa na deň podobá viacej Jemu samému.

Spracoval: Ján Szőllős, skrátené